Pár dní dozadu nám zapožičala na dlhšiu trasu jedna nemenovaná firma služobné vozidlo VOLVO XC70 ročník 2008.
Je to konateľovo vozidlo a bolo v perfektnom stave. Najazdených niečo cez 200.000 km a podľa slov majiteľa žiadne problémy počas prevádzky nevznikli. Motor v tomto modely má označenie (ako aj nové) D5, ale s menším rozdielom vo výkone, v priebehu výkonu a krútiaceho momentu oproti novým D5-kám. Výkon 136kW a hlavne krútiaci moment 400Nm dával pocitíť silu tohto motora.
Čakala nás trasa zo Zvolena po rýchlostnej ceste smerom do Bratislavy, ale potom sme strhli volant na Pezinskú Babu a cez Brodské do Hradca Králové. Auto bolo v takmer maximálnej výbave, nemalo kožené sedadlá, snímanie mŕtveho uhlu BLIS a ešte pár detailov. Malo ale adaptívny tempomat, ktorý prispôsoboval rýchlosť vozidlu pred ním. Do XC-čka bola zabudovaná aj praktická vec, prebratá z pretekárskych automobilov: blikanie brzdových svetiel (4 bliknutia za sekundu) pri prudkom zašpliapnutí príslušného pedála a až po znížení rýchlosť pod cca 80km/h len svietia.Riadenie menilo prietok oleja. To malo za následok, že pri nižších rýchlosťiach bola manipulácia s volantom ľahká a pri vyšších zase ťažšia. Je to tak zo zrejmých dôvodov: zníženie vysokej citlivosti pri vyšších rýchlostiach. S týmto sa stretávame už aj pri tohtoročných autách nižších tried.
Keď už spomíname triedy… XC70 by sme zaradili medzi najluxusnejších zástupcov značky VOLVO. Samozrejme sa porovnáva s modelmi iných značiek ako sú AUDI A6 Allroad, Subaru Outback, Jaguar XF Sportbreak, atď.
Na XC70 vidno, že pôvodne vychádzalo z modelu V70, má však inú konštrukciu šasi. Za 1. z iných materiálov, za 2. iných rozmerov. Iný rázvor, samozrejme svetlá výška podvozku je viditeľne iná, rôzne oplastovania v nižšej časti auta pre jeho ochranu voči terénnym nástrahám. Takisto kryty častí od spodu boli pevnejšie a väčších rozmerov ako na V70 a autách bez pohonu všetkých kolies. .jpg)
Terénna vložka teda nesmela chýbať, keď už bol tento obrnený škandinávec k dispozícii. Za vložku sme zvolili ľahký terén, keďže sme predsa len nemali vysokú XC90-ku. Šesťstupňová automatická prevodovka, robená pre ťahanie nákladu až 2,5 tony bola veľmi vhodná aj do terénu. Motor si priadol do kopcov bez kíchania. Rám nemal ani len náznak krútenia sa. Dole kopcom sme ale nechali všetko na elektroniku a ťukli sme na tlačidlo “zjazd z kopca”. Bolo cítiť ako auto samé brzdí a koriguje jednotlivé kolesá. Podvozok bol mäkký, ale nie príliš, aby sa pasažieri cítili pohodlne aj na spevnených cestách.
Ale ako každé dieťa na piesku musí v podvečernú hodinu ukončiť radovánky, aj my sme museli vycestovať domov.
Cestou na Slovensko začalo pršať a opäť sme využili elektronické systémy, tentokrát pre zapnutie stieračov. Model bol totižto vybavený dažďovým senzorom a snímanie množstva dažďa fungovalo na jednotku.
Kombi-automobily majú v zahraničí názov “vagon” a u tohto auta by sme to zvolili ako povinosť v pomenovaní. Viac než mnoho odkladacieho miesta bolo nielen v kufri. Taktiež vpredu okolo vodiča a to bolo ešte zmenšené typickým volvo- panelom, na ktorom sú tlačidlá usporiadané systematicky a takpovediac intuitívne. Všetko maximáne elegantné a jemné. Rôzne okrasné lišty, príjemné materiály, budíky na ktorých vidno okrem čísel iba spičky ručičiek. Krásne a (musíme to znovu použiť) jemné podsvietenie celej prístrojov dosky. Jedine zabudovaná navigácia nespôsobovala takú radosť, akú sme už očakávali. Zložitá, iba v cudzích jazykoch a ešte aj neaktálne mapy. Sedadlá ale toto malé sklamanie napravili. Poskytujú mnoho, ale skutočne mnoho pohodlia a vďaka rozmerom auta je aj na zadných sedlách veľa priestoru. Dokonca aj pre tri osoby a môžu byť aj dlhé, pretože o predné sedadlá sa nebudú búchať kolenami – skúšali sme to.
Domov nám pomáhali svietiť na cestu (sem-tam na zver) xenónové svetlomety s funkciou natáčania do zákrut. Na spomínanú zver by nás ale upozornilo “varovanie na prekážky” hlasným pípaním a červeným svetlom na čelnom skle. Výkonný motor (tiež odskúšané) sme na spätnej trase trošku krotili zo zvedavosti. Je Vám určite jasné, že zvedovosť bola na čo najnižšiu spotrebu. Tá sa dostala na 7,1 litra na 100 km, čo je pri aute takých rozmerov ako je XC70 (so stálym pohonom oboch náprav a s kardanom, “úžitkovou” prevodovkou ešte k tomu v automate a s toľkými elektronickými asistentami) príjemné číslo.
Volvo je často synonymum bezpečia. A tak sme sa v ňom aj cítili! Celkový dojem z XC-čka, ktorý nadobudnete z pohľadu vodiča aj spolujaudca, je podobný tomu, ako keby ste sedeli v obrnenom vozidle a cítili, že Vám nič nehrozí. Po tejto nie krátkej trase sme sa jednohalsne (a s maximálnou spokojnosťou) zhodli a na tom, že ak “obyčajné” (obyčajné by malo byť ešte podčiarknuté) auto, tak určtite v takejto výbave a s toľkými štandardnými šúčasťami aké mal tento Švéd.
Autor: Vladislav Baniari; Spoluautor: Stanislav Frivaldský
