Bezpečnosť vozidiel značky Mercedes-Benz sa netýka len vodiča automobilu, ale aj cestujúcich. Značka zo Stuttgartu preto v septembri 1987 predstavila airbag spolujazdca. Po airbagu vodiča predstavenom v marci 1981 je airbag spolujazdca ďalšou dôležitou inováciou pasívnej bezpečnosti. Airbag spolujazdca sa od februára 1988 dodával najprv v Triede S a od jesene toho istého roku aj v konštrukčnom rade 124, ktorý bol predchodcom Triedy E. Už od roku 1994 je sériovou výbavou v mnohých vozidlách značky Mercedes-Benz.
Keď Airbag začal od nuly
V príručnej odkladacej skrinke sa ukrýva nový rozmer bezpečnosti spolujazdca: na mieste tohto malého úložného priestoru umiestnili inžinieri značky Mercedes-Benz airbag – bol jednou z noviniek značky na Medzinárodnej výstave automobilov (IAA) vo Frankfurte nad Mohanom, ktorá sa konala od 10. do 20. septembra 1987. Táto inovácia ako presvedčivý základ dopĺňa doteraz etablované záchytné systémy značky Mercedes-Benz, teda airbag vodiča a napínač bezpečnostného pásu. Stuttgartská značka ponúkla prídavným airbagom pre spolujazdca ochranu cestujúcich, ktorú v danom čase neponúkal žiadny iný výrobca na svete.
Ako vždy, premiéra v Triede S
Airbag spolujazdca mal svoju premiéru najprv v sedanoch Triedy S a kupé konštrukčného radu 126. Od modelového roku 1988 si zákazníci v Nemecku mohli objednať tieto modely s novou zvláštnou výbavou, ktorá bola k dispozícii výlučne v kombinácii s airbagom vodiča a jej cena bola 4 617 nemeckých mariek. Len airbag vodiča stál 2 348,40 nemeckých mariek.
Generácia Triedy S od značky Mercedes-Benz, ktorá sa konštruovala od roku 1979 do roku 1992, sa tým definitívne stala priekopníkom v oblasti airbagov. Už airbag vodiča sa totiž prvýkrát ponúkal v konštrukčnom rade 126. Značka Mercedes-Benz predstavila toto pokrokové riešenie pasívnej bezpečnosti na medzinárodnej výstave automobilov, ktorá sa konala 5. až 15. marca 1981 v Ženeve. Stuttgartská značka tak bola prvým výrobcom na svete, ktorý zaviedol systém airbagu, patentovaný v roku 1971, do sériovej výroby automobilov. Airbag vodiča sa pritom kombinuje s napínačom bezpečnostného pásu pre spolujazdca. Airbag vodiča sa v cenníku uvádzal od júla 1981 a dodával sa pre konštrukčný rad 126 za 1 525,50 nemeckých mariek. Už v januári 1982 sa systém dodával pre všetky modely osobných motorových vozidiel značky Mercedes-Benz s cenou 1 570,70 nemeckých mariek. Od októbra 1992 sa airbag vodiča a protiblokovací systém ABS nakoniec stali sériovou výbavou osobných motorových vozidiel s hviezdou.
Nasledovala Trieda E
“Vzduchový vak” spolujazdca (ako by sme ho nazvali v našej rodnej reči), ktorý bol predstavený na medzinárodnej výstave IAA pred 30 rokmi, bol od septembra 1988 dostupný aj v modeloch konštrukčného radu 124 – budúcej Triede E. Presadil sa ako účinná ochranná technika poskytujúca pasívnu bezpečnosť a v auguste 1994 sa spolu s opierkami hlavy pre oblasť zadných sedadiel stal sériovou výbavou mnohých osobných motorových vozidiel značky Mercedes-Benz. Výrobca od začiatku zdôrazňoval, že airbag spolujazdca dodatočne zvyšuje ochranný účinok trojbodového bezpečnostného pásu, avšak v žiadnom prípade ho nedokáže nahradiť. Povinnosť používania bezpečnostných pásov v tom čase platila už od roku 1976, od roku 1984 sa jej nerešpektovanie trestá peňažnou pokutou.
Skúšky so skúšobnými figurínami dokazujú, že kombinácia obidvoch ochranných systémov poskytuje výrazné zvýšenie pasívnej bezpečnosti: kombinovaný systém pozostávajúci z bezpečnostného pásu s napínačom a airbagu spolujazdca v porovnaní so systémom pozostávajúcim len z bezpečnostného pásu a napínača dodatočne znižuje riziko zranení v oblasti hrude a hlavy približne o tretinu. V testoch sa hodnotia najmä účinky nehody na tkanivo (Viscous Tolerance Criterion, VTC) a hlavu (Head Injury Criterion, HIC).
Päť kilogramov bezpečnosti
V porovnaní s prvkom airbagu vodiča, ktorý váži tri kilogramy a je umiestnený vo volante, váži jednotka airbagu spolujazdca zabudovaná na mieste príručnej odkladacej skrinky v modeloch Triedy S konštrukčného radu 126 päť kilogramov. Dôvodom je okrem iného aj väčšia vzdialenosť medzi airbagom a ľudským telom, a preto sa objem vzduchového vaku, ktorý zachraňuje ľudské životy, musí takmer strojnásobiť: v Triede S je tento objem 170 litrov, pričom airbag vodiča má objem 60 litrov.
Technika inovácie predstavenej v roku 1987 je v princípe rovnaká ako technika osvedčeného airbagu vodiča: ak spúšťacie zariadenie zabudované nad prevodovkou („snímač nárazu“) rozpozná vážnu nehodu, spustí obidva plynové generátory umiestnené v airbagu. Generátory z peletovej pevnej hnacej látky vyrobia plynovú zmes, ktorá nárazovo nafúkne airbag. Airbag pritom vďaka svojmu tvaru dokáže ochrániť spolujazdca pred nárazom na prístrojovú dosku aj stĺpik A.
Spúšťacie zariadenie zaznamenáva kolízie a určuje ich silu na základe dvoch vopred určených hraničných hodnôt. Zariadenie po prekročení prvej hraničnej hodnoty spustí najprv napínač bezpečnostného pásu. Po dosiahnutí vyššej hraničnej hodnoty sa aktivuje airbag spolujazdca. S odstupom 15 milisekúnd sa pritom iniciujú obidva plynové generátory a vzduchový vak vyrobený z polyamidovej tkaniny s vnútorným pogumovaním sa začne plniť s kontrolovaným nárastom tlaku. Palubná elektronika zisťuje aj to, či je sedadlo spolujazdca obsadené alebo voľné. Ak snímače v sedadle a zámkoch bezpečnostného pásu indikujú voľné sedadlo, airbag spolujazdca sa pri nehode nerozvinie.
Sústavný výskum pre bezpečnosť
Airbag spolujazdca je dôležitý stavebný kameň v nepretržitom procese vývoja bezpečnosti značky Mercedes-Benz. Prvá skúška porovnateľných záchytných systémov pre spolujazdca sa v Stuttgartskej značke začala takmer dve desaťročia pred zavedením do sériovej výroby. Hans Scherenberg, člen predstavenstva vtedajšej spoločnosti Daimler-Benz AG a vedúci spoločného vývoja a výskumu, už v roku 1971 informoval o prebiehajúcich skúškach v oddelení vývoja: „V prípade spolujazdca, ktorý bol chránený bedrovým bezpečnostným pásom a vzduchovým vakom, boli splnené všetky predpísané technické požiadavky.“
Ako referencie slúžia americké federálne bezpečnostné normy pre motorové vozidlá a ich prvé predpisy boli vydané 1. marca 1967 pre modelový rok 1968. V roku 1975 ukázala značka Mercedes-Benz aktuálny stav výskumu airbagu na medzinárodnej výstave IAA vo Frankfurte nad Mohanom. Bol predstavený „vzduchový vak pre vodiča a spolujazdca ako možný doplnok bezpečnostného pásu“.
Airbag sa presadzuje
Airbagy pre vodiča a spolujazdca sa v celom odvetví rýchlo presadzujú ako technika, ktorá zachraňuje životy. Sústavnou prácou inžinierov sa moduly airbagu stále zmenšovali, a preto mohli byť umiestnené na iných miestach vo vozidle. Cieľom bolo napríklad dosiahnuť komplexnú ochranu aj pri bočných kolíziách: značka Mercedes-Benz v roku 1993 predstavila štúdiu bočného airbagu, v roku 1995 prišiel na trh bočný airbag ako zvláštna výbava najprv v Triede E.
Ďalšími inovačnými krokmi sú okenný airbag (1998), bočný airbag na ochranu hlavy a hrudníka (2001), airbag na ochranu kolien (2009), bočný airbag na ochranu hrudníka a panvy, airbag bezpečnostného pásu a airbag vankúša sedadla (2013), ako aj adaptívne airbagy pre vodiča a spolujazdca s dvojstupňovým, časovo posunutým rozvíjaním, ktoré závisí od zaznamenanej sily nárazu a nastavenej polohy sedadla. Osobné motorové vozidlá značky Mercedes-Benz preto dnes chránia svojich vodičov a cestujúcich premysleným systémom, ktorý sa skladá až z dvanástich airbagov.
