Modelová rada od BMW Motorrad Heritage ponúka celú paletu upravených modelov vychádzajúcich z jedného. R nineT má byť pocta 90 rokom existencie nemeckej značky a teraz prinášame test z reálneho života jedného modelu: BMW R nineT Scrambler.
V čase keď sme dohadovali termín testovania caferacera BMW R nineT Scrambler sa rozhodlo počasie štrajkovať a prehánky boli častejšie, ako sa stihli oblaky spätne napĺňať vodou. Prvý termín – preložený na druhý. Druhý termín – preložený na tretí. Tretí termín – tak ten musí byť, aj keby krúpy padali.
Kapitola I.
BMW R nineT Scrambler prepracované do detailov
Odskočil som po motorku, naložil na príves, zaistil úplne novými popruhmi. Chcel som cúvať, ale pánko v obleku (nie že by som ja nestriedal obleky častejšie ako slipy) s kávou v ruke a lacnou cigaretou v ústach proste ignoroval hromový zvuk klasického dízla 1,9. Zatrúbil som. On to ignoroval. Zaradil som spiatočku, veď on uhne. Neuhnil. Tak som vystúpil z auta nasrdený a podišiel som ku nemu. V mojom monológu bolo niečo so “slepý”, “hluchý”, “arogantný”, “motorka”, “najcennejší poklad” dopĺňanom gestikuláciou rukami. Úspešne som sa vymotal na diaľnicu a dorazil do miesta redakcie. Kamarát vyšiel von, obdivovali sme ju. BMW skutočne zapracovalo na dizajnových detailoch, z toho vypľúva jediné: v dizajnérskom tíme musí byť veľa italiánov.
Drapáky od Metzleru (také multitalenty na asfalt aj do terénu, zaiste budú skvelé keď sú od Metzleru), predné tlmiče otočené smerom hore s nádychom klasiky (určite budú top), dva kotúče vpredu od Brmba [amatéri to nájdu aj pod Brembo], pekne tvarovaná veľká nádrž (isto zakryje kolená a pojme veľa benzínu), jednoduché predné retro-svetlo, budík ukazujúci iba rýchlosť (správny biker má otáčky v rukách, nič iné človek nepotrebuje), sfarbené zvody výfukov (netreba ich zakrývať, zanikli by). Mohutný boxer motor s prevodovkou ako z auta (zase bude búchať ako žena rezne v nedeľu ráno), držiak sedačky jednoduchý a výrazný (tu netreba žiadne držiaky na batožinu), kožené sedlo potiahnuté pekne dozadu (zaiste bude pohodlné), koncovky výfukov Akrapovič vedené na ľavú stranu pod sedlo (vyzerá to stokrát lepšie ako nízkopoložené tlmiče). Bez zbytočných krytov riadidiel, motora, svetla, jazdca. Tak to má byť. Pravá motorka pre pravých vyznávačov motoriek. BMW R nineT Scrambler je tá pravá.
Nevydržal som iba stáť. Vyskočil som ako laň na príves, hop na zaistenú motorku a už ju štartujem. Zvuková vlna nízkych frekvencií čo vyletela z výfukov naplašila okoloidúcu mamičku s dieťaťom. Zasmiali sme sa. Chvíľu som ju nechal vrčať, nech sa zohreje tento vzduchom chladený dvojvalec s objemom 600 centi kubických na jednu stranu. Popridával som jej, zvuk sa nádherne ozýval medzi panelákmi, lepší akustický priestor sme si nemohli vybrať. Po chvíli cítime nejaký smrad novoty. Asi sa ešte motor stále vypaľuje, veď to prejde. Neprešlo, ba dokonca sa začalo dymiť od zvodov.
Zabudol som na nové gurtne priviazané (aby neplápolali vo vetre) na zvodoch. Sfarbenie zvodov zmizlo, nahradila ho pripečená syntetická látka. Kamoš zbehol po handru a nalial do nej pol fľaše technického benzínu. Popravde som čakal, že zbĺkne ako pavučina hneď ako ju priložím na zvody. Na prekvapenie handra vydržala, len sa v nej začali robiť diery a nové popruhy budem musieť skrátiť. Ale zvody sme vyčistili.
Kapitola II.
Motor, prevodovka a nespokojná ľadvinka
Začína poprchať a ja som chcel jazdiť. Kašlem na to. Na počasie, nie na motorku, takže hurá na cesty. Po chvíli cítim aké nekvalitné sú predné tlmiče. Som sklamaný, nechápem ako ich BMW mohlo dať na taký stroj, zas aby si človek kupoval ladené Öhlins-y. Trochu som pojazdil, ale chce to dlhšiu trasu, volám druhému kamošovi, aby sme vyrazili do Terchovej, poznáte to, zákruty, nejaké prevýšenia a naokolo skaly, takže ozvena istá.
Kamoš nemá prilbu na cestnú moto, takže jemu dám svoju a na seba navlečiem dámsku-menšiu prilbu, veď určite sa nič nestane. Zlomil som si rám na dioptriách – nebola taká veľká ako som si myslel. Sklamaní ale neodradení vyrážame na kofolitu do Terchovej. Okrem toho, že sme sa do podniku nedostali pre uzavretú akciu, tak ladvinkoš začal frflať, že na jeho mieste cíti hrozné vibrácie od tej Metzler pneumatiky, ale tým neskončil. Ešte ohováral výfuk, ktorý mu hreje na jednu stranu nôh, na druhú mu je až príliš veľká zima, že časť jeho sedačky je pekná a neužitočná ako tangá a ešte niečo. Nemohol som ho počúvať, ja som bol spokojný, prevodovka radí skvele, bez klepania rezňov až po 6. stupeň. A ten brutálny krútiaci moment 116Nm ťahá odspodu ako byvol. Výkon 110k stačí krásne a rovnako stačí aj vzduchové chladenie motora.
Cestou späť sme obiehali také krpaté auto americkej značky. Vyzeralo, že sa chcelo s nami naháňať. Ale povedzme si na rovinu, akú šancu má plechovka voči motorke ? Na prekvapenie v plechovke sedela krásna kočka, taká čiernovlasá, krásne oči, ešte krajší výstrih. Neváhal som a ihneď som použil brzdy Brmbo. Do predných kotúčov o priemere 320mm sa zahryzli 4-piestikové strmene, len tá zadná brzda je typická BMW-čkovská = maslová. Ja v dámskej prilbe a ladvinkoš s holými kotníkmi a svojím pretekárskym bruchom (pretekal mu cez opasok) sme sa natočili na slečnu plechovkárku, začali sme jej kývať a usmievať sa cez prilby. Tie žiarivé úsmevy musela vidieť, pretože sa začala smiať tiež. Aby sme ale boli za tvrdých frajerov na BMW R nineT Scrambler, podradil som bez spojky (pretože môžem) a vyštartovali sme ako kozmonauti v rakete.
Musel som ale tankovať, nádrž je zvnútra malá, asi 17l. Je formovaná pre konštrukciu motorky. Rám pozostávajúci z troch častí, pričom motor a prevodovka sú tou jednou časťou.
Kapitola III.
Kapotovanie caferacerom nesluší. Kto to povedal?!
Oboznámený so skutočnosťou, že ladvinka, ani ladvinkoš nebudú na zadnej sedačke vo svojej komfortnej zóne som sa rozhodol cestovať sám! Zavolal som ďalšiemu kamošovi, tentokrát hurá do Ružomberka. Oznámil som to maminke, tá mi patrične vynadala, že som starý cap a neviem sa zmestiť do kože. Každý motorkár to pozná, nebudeme to rozmazávať ako blato po sedačke. Aj to pozná každý motorkár.
Popod Strečno to nikdy nie je bezpečné a duplom nie s boxerom, ktorý trčí do strán asi tak na 2 metre. Nemôžete si dovoliť obehnúť kolónu s BMW R nineT Scrambler ako to okolo idúce F 800 GS na ktoré som frflal: “no jasné, sa ti frajerí s tak úzkou motorkou, ale ja mám výkon!”. Povedal som si: “keď budem na diaľnici, vypustím plyny z výfuku!” Na diaľnici ma pri rýchlosti nad 100km/h začalo kolísať ako nahlodaný topoľ v Tatrách. Ale nedal som sa odradiť a tak som zatiahol za rýchlopal ešte viac. Malá nálepka na riadidlách oznamovala, že kvalitné gumky od Metzleru nezvládnu ísť vyššou rýchlosťou ako 160km/h.
Prirodzene som ani nechcel ísť viac ako je max. povolená rýchlosť. Ale v nejakom inom zakrivenom časopriestore som to skúsil a cítil som sa ako nahlodaný topoľ napadnutý nielen Lykožrútom smrekovým, ale aj Bobrom európskym a Ďatľom veľkým. Na tej motorke sa nedá vôbec jazdiť v takej rýchlosti. Nápor vetra mi skoro strhol prilbu, najbližšie si ju už asi zaistím na tom krku.
Po polhodine cestovania po diaľnici som nemohol už obsedieť. Moja kostnatá ri-zadok odnášala všetky vibrácie od tej hroznej “chcem byť terénnej” pneu Metzler. Iste by som si pri kúpe objednal normálne cestné pneumatiky. A rovnako aj chrániče rukovätí. Šiesty spomalene lietajúci chrobák mi spravil hrču na hánkach aj cez rukavice. A chcem aj nejaké jemné plexi, čo by rozrážalo vzduch vpredu (dá sa dokúpiť našťastie).
V Ružomberku som musel zaparkovať s BMW R nineT Scrambler na verejnom mieste. Nech je všetkým na očiach. Nemohol som totiž zobrať ani zámok, nemal som ho kde dať. Ako je možné, že to nemá prípravu na kufre !? Zas aby som si ju dorábal sám.
Po fajnovej večeri zloženej z dvoch káv a jedného mliečneho koktailu som vyrazil naspäť na cesty. Dúfam, že sa cestou nič neudeje. Mám totiž alergiu na mlieko a toaletný nemám po ruke, keďže som si ešte nedorobil prípravu na kufre. Za Ružomberkom vidím čiernu tmu. Ale z toho nezaprší, takých oklamčákov tu už bolo. Začalo pršať. Trvalo to asi 5 minút. Potom som vošiel do oka monzúnu. Ten krpatý predný blatník nezachytil žiadnu vodu, všetko to fŕkalo ponad predné svetlo na mňa. Aspoň že svetlo vytváralo v aerosole H2O zmiešanej s bežnou špinou malinkú dúhu.
Nevedel som ako to mám brať. Mal som ústa ako Terminátor keď sa učil usmievať. Ale stále to bolo nič voči tomu prúdu vody čo mi striekal od zadnej pravej strany rovno na zadok. Moderná medicína by to iste označila za extra liečivé a dala by tomu honosný názov, niečo s Prúdus riťus vodný, alebo iba Obstrek cez premokavé nohavice. Ľavá polka mojej zadnice bola krytá výfukmi, ale nemôžem povedať, že dostatočne.
Zvyšok môjho tela si zobralo na starosti zadné koleso bez blatníka. Na jednej strane tie Metzlery držali na vodou zaliatej vozovke stopu, na druhej strane fungovali ako vodné kolesá.
Stojím na odpočívadle. Nie aby som sa uložil na posledný odpočinok, ale aby som odlepil oblečenie od pokožky. Rozčuľujem sa nad caferacermi a spomínam na R 1200 GS s 20-timi blatníkmi a štítom na štíte. Jedinú radosť mi robilo vyhrievaní rukovätí, premýšľal som či mi to vysuší presiaknuté rukavice. Nevysušilo.
Konečne som dorazil do mesta, rovno zastavujem u ďalšieho kamoša. Stojím mu pred vchodom, kvapká zo mňa voda a ja mu zvoním na zvonček s obavami, že ma potrasie. Keď otvoril, moja prvá otázka bola: “máš žehličku?” O pár minút som stál v slipoch u neho a odparoval som vodu z vecí, inak by neuschli ani za 3 dni.
Záver
Motorka je krásna, nepohodlná na terénnych pneu, živá, agilná. S nízkym posedom ideálna aj pre nižších dorastencov. V daždi je hrozná, na dlhšie výlety je hrozná. Ale mať peniaze navyše, tak si BMW R nineT Scrambler kúpim ako ideálnu moto pre domáce úpravy od podvozku, až po sedačku. Taký zimný projekt, keď vás žena doma nepočúva. Počas daždivých dní by skrášľovala posvätnú miestnosť muža – garáž a počas teplých dní by sa s ňou jazdilo na kávičky do blízkych miest.
A ak chcete zažiť niečo poriadne na motorke a rozprávať o tom neskôr vnúčatám, tak noste iba premokavé oblečenie.
Príloha
