V prvej časti som sa venoval významu a základným funkciám stabilizátorov proti natáčaniu vozidla (anti-roll bar). Predstavili sme si prvých výrobcov, ktorí sa zaoberajú týmito komponentmi. Stabilizátory proti natáčaniu vozidla patria medzi lacnejšie a jednoduchšie súčiastky, ktoré zohrávajú kľúčovú úlohu pri štarte. V druhej časti si predstavíme rôzne typy stabilizátorov a ich využitie.
Aplikačné hľadiska
Výrobcovia ponúkajú širokú škálu stabilizátorov, z ktorých si zákazník môže vybrať, avšak otázkou ostáva, ktorý je ten najvhodnejší pre jeho vozidlo. Ak bude vozidlo primárne využívané v bežnej premávke a občas sa zastaví na nejaký ten “šprintík”, nebude práve najlepšou voľbou čisto pretekársky stabilizátor, ktorý zhorší kvalitu jazdy po bežných komunikáciách. Pretekársky stabilizátor je typicky tým, že nie je priateľský pre bežnú jazdu, pretože jeho hlavnou úlohou je držať vozidlo rovno, keď ide rovno. Môže sa stať, že tento typ stabilizátorov odradí niektorých úpravcov ale existujú demontovateľné čistokrvné pretekárske stabilizátory, ktoré možno ľahko skladať a zakladať . Druhou situáciou je vozidlo určené pre čisté pretekanie a v tomto prípade nemusí byť najlepšou voľbou stabilizátor pre bežné automobily, ktorý má väčšie vôle spojov a tým menšiu stabilitu pri štarte. Použitie stabilizátora proti natáčaniu vozidla nie je podmienené výkonom automobilu ale jeho stabilitou počas štartu, pri ktorom dokáže zlepšiť čas a konzistenciu auta. Montážna poloha stabilizátora je veľmi dôležitá a môže ju obmedzovať potrubie výfukového systému nad diferenciálom. Ak má vozidlo kompaktný výfukový systém je možné zvoliť stabilizátor, ktorý si založíte aj samy doma, lebo vtedy máte dostatok priestoru nad skriňou diferenciálu.Vždy to také ružové nie je a montáž stabilizátora môže vyžadovať ťažšie úpravy a rôzne prispôsobenia konštrukcie stabilizátora pre dané vozidlo.
V tomto majú dnešní šprintéri šťastie a nemusia sa veľmi trápiť s týmito problémami, pretože firmy, ktoré sa na to špecializujú niekoľko rokov ponúkajú veľa rôznych ľahko prispôsobiteľných stabilizátorov. Posledná vec, ktorú úpravca musí zvážiť, či má dostatočné zručnosti a vybavenie pre montáž stabilizátora proti natáčaniu vozidla. Niektoré stabilizátory na trhu nevyžadujú špeciálne náradie a vysokú zručnosť ale sú aj také, ktoré vyžadujú úpravy ako rezanie zváranie a pod.
Konštrukcia stabilizátora
Stabilizátory sú bežne vyrábané z chrómovej ocele, ktorá má vysoký pomer pevnosti k hmotnosti,odolnosť voči deformácii a dobrú zvárateľnosť. Hriadele sú uložené v plastových (nylonových), kovových klzných alebo guličkových ložiskách, kvôli ľahkému natáčaniu. Aby bolo možné prenášať silu odľahčeného odpruženia spájajú úchytné ramená stabilizátora natáčajúci sa hriadeľ s karosériou. V nasledujúcich častiach si popíšeme rozdiely a porovnania medzi jednotlivými prvkami, ktoré tvoria stabilizátor.
Materiály ložísk
Plastické ložiská sú najčastejšie vyrobené z nylonu a poskytujú hladkú prevádzku stabilizátora. Nylonové púzdro ložiska dokáže znášať tvrdé zaobchádzanie pár rokov a teda časom, keď dôjde k jeho degradácii je potrebné nylonové púzdro vymeniť. Kovové púzdra ložísk sú silnejšie ako plastové a väčšinou sú vyrobené z hliníka alebo mosadzi. Kovové púzdra vyžadujú maznicu ale inak väčšina kovových púzdier je bezúdržbových. Ak je nejaký problém s ložiskami je potrebné demontovať celý stabilizátor. Posledný typ ložísk – guličkové ložiská sa využíva vo vyšších triedach stabilizátorov určený pre súťaže. Príruba ložiska poskytuje veľmi hladké otáčanie hriadeľa vďaka presnej konštrukcii guličkového ložiska, ktoré je ideálne pre pretekárske stabilizátory. Nastáva trend, že čím ďalej sa výrobcovia snažia použiť guličkové ložiská namiesto nylonových, kvôli ich dobrým klzným vlastnostiam a ľahkej montáži.
Konštrukcia a spájanie ramien
Otáčajúci sa hriadeľ stabilizátora je spojený s dvojicou ramien vyrobených z hliníka alebo chrómovej ocele. Niektoré spoločnosti priamo zvárajú ramená so stabilizátormi proti natáčaniu vozidla, čím vytvoria veľmi tuhú konštrukciu. Jedinou nevýhodou pevného spoja ramien so stabilizátorom je údržba ložísk, ktorú je, buď veľmi náročná alebo nemožná. Týmto môže dôjsť k zadretiu ložiska. Druhý spôsob spojenia ramien so stabilizátorom je použitie skrutkových spojov. Na trhu niektorý výrobcovia ponúkajú stabilizátory, ktoré majú hliníkové ramená vyrobené CNC strojmi spojené s hriadeľom pomocou skrutiek. Dôležitým prvkom je hliníkový čap ktorý sa zasunie do chrómovo-oceľovej rúrky. 
Tento typ spájania umožňuje zákazníkovi dotiahnuť celú konštrukciu bez poškodenia rúrky. Nevýhodou tohto spojenia je väčšia vôľa oproti zváraným spojom a teda celková nižšia tuhosť celej konštrukcie, a preto stabilizátory spájanie skrutkami sú vhodné pre pouličné automobily. Ďalšou metódou spájania je drážkový spoj, ktorý umožňuje ľahšiu údržbu a tým predchádza poškodeniu ložiska. CNC strojmi je na hliníkových ramenách vyrobené vnútorné drážkovanie, do ktorého zapadne vonkajšie drážkovanie hriadeľa stabilizátora. Vonkajšie drážkovanie je spravené na pevnom materiály ako je napríklad chrómová oceľ a následne je zvarený k rúre stabilizátora. Aj tento typ spojenia je využívaný v bežných automobiloch ale nájde uplatnenie aj pri stavbe pretekárskeho automobilu.
Materiály a konštrukcia spojok
Spojovacie články (spojky) na priečnych stabilizátoroch sú vyrobené z oceľových tyčí a sú so stabilizátorom a diferenciálom spojené silentblokmi. Tento spoj zaisťuje hladkú jazdu a neprenáša vibrácie od vozovky do vozidla. Silentbloky však vytvoria veľkú vôľu systému a tým nie je vhodný pre výkonné pretekárske vozidlá. Väčšina stabilizátorov proti natáčaniu vozidla je spájania hliníkovými závitovými tyčami, kvôli ich nižšej hmotnosti. Na konci závitovej tyče je naskrutkovaný kĺb, ktorý vytvorí pevné spojenie s minimálnou vôľou. Kým použitie spojovacích kĺbov je vhodné pre pretekárske vozidla v bežnej premávke by boli prenášané všetky nerovnosti do karosérie vozidla.
Autor: Maroš Uhrin Zdroj + Foto: chevyhardcore.com
